Príkazy ktoré Váš pes potrebuje vedieť pred návštevou hostí

Hneď na začiatok vám musím oznámiť, že psa nemám a mám k ním negatívny vzťah. Môj negatívny vzťah vyplýva zo zlej skúsenosti v detstve, kedy ma susedov pes pohrýzol a ja som trávila týždne v nemocnici.
Mám ale množstvo priateľov, ktorí svojich psíkov milujú a majú ich radi. Cez nich sa vlastne aj ja dostávam do akéhosi „optimálnejšieho“ vzťahu k ním.
Dodržujú ale určité pravidlá pred mojou návštevou- S väčší, či menším úspechom sa im to darí- ako ktorým!

Prvá rodinka má múdreho vlčiaka, ktorý ma raz oňuchal a od vtedy ani len nezabreše, keď sa blížim k ich domu. Tohto psa mám najradšej. Jeho múdre oči vo mne vzbudzujú zhovievavosť ku psom. Dokonca som ochotná mu občas pod zub aj doniesť. Dám to prirodzene iba domácim- oni musia posúdiť čo a kedy je pre ich psa vhodné.

Druhá rodina ma na dvore psa veľkého ako teľa. Aj hlúpeho ako teľa. Stokrát ma videl a stokrát ako divý breše a skáče na bránu. K ním keď idem, tak sa pre istotu ohlásim a pes putuje do búdy. Inak nie som ochotná prah domu prekročiť.
Tretia rodina má psa dokonca v byte. Na moje veľké prekvapenie sa pohybuje vlastne všade po byte a dokonca a v spálni. To je ale vec majiteľa a vzťahu k psovi. Je to ich pes- vychovávajú si ho podľa seba- a ja to rešpektujem.

Čo ale nerešpektujem je ak pes berie zo stola jedlo, priamo z taniera! Môj údiv bol asi nekonečný ! Ich hrdosť na psa ale tiež- vraj ako šikovne vie papkať! Toto teda nie. Toto je už cez čiaru, ktorú som ochotná akceptovať ! K týmto priateľom chodievam naozaj iba výnimočne- keď sa tomu nedá vyhnúť a s podmienkou, že pes bude zatvorený v inej izbe ako ja. Je to inak naša najmilovanejšia rodina s ktorou máme množstvo iných spoločných záujmov a s ktorými chodíme aj na dovolenky. Stretávame sa ale v drvivej väčšine prípadov u nás, alebo niekde vonku. Bez psa prirodzene.